Biografický slovník osobností mesta Poprad

V decembri si pripomíname:
130. narodeniny brusiča diamantov Františka MORISSENCA
(*16. 12. 1889 Anvers, Belgicko).
V Poprade na ulici Dávida Husza 23. zriadil dielňu na brúsenie diamantov. Živnosť ohlásil 5. mája 1939.

130. narodeniny pedagóga, publicistu, archivára a historika, PhDr. Jána LIPTÁKA
(*13. 12. 1889 Veľká - †18. 12. 1958 Warstein, Nemecko)
Otec Ján Lipták bol staviteľ, matka Irena, rod. Pálková, brat Pavol bol významným lekárom – farmakológom a univerzitným profesorom.
Študoval na Gymnáziu v Kežmarku a na univerzite v Budapešti, kde získal titul PhDr. V rokoch 1911 – 1944 bol profesorom dejepisu a latinčiny na nemeckom gymnáziu v Kežmarku. V rokoch 1941 – 1944 bol zároveň riaditeľom Institut für Heimatforschung v Kežmarku. Bol podpredsedom spolku Karpathenverein, prívržencom prouhorskej orientácie nemeckej buržoázie na Spiši. Po vypuknutí SNP odišiel s celou triedou gymnázia do Rakúska, neskôr žil v Nemecku. Po roku 1945 bol spoluorganizátorom spolkov karpatských Nemcov, redaktorom ročeniek Karpathen Jahrbuch. Zaoberal sa históriou, jazykom a ľudovou kultúrou Nemcov v karpatskom priestore. V tridsiatich rokoch čiastočne usporiadal archív mesta Kežmarok. Dobre sa orientoval v dejinách Vysokých Tatier, v histórii výskumu tatranskej prírody. Bol autorom prác o dejinách kežmarského školstva (1933), o praveku Spiša (1935), o Červenom Kláštore a frátrovi Cypriánovi (1937), o tatranských hľadačoch pokladov (1938). V roku 1957 preložil do nemčiny latinskú historicko – geografickú štúdiu Juraja Bohuša – Senického.
Pracoval aj ako vedúci nemeckého inštitútu pre vlastivedný výskum nemeckého osídlenia Spiša, Šariša a Zemplína pri Evanjelickom lýceu v Kežmarku. Bol členom správnych rád: Miestna dráha Spišská Belá – Podolínec, úč. spol. a Miestna dráha v údolí Popradu, úč. spol. v Kežmarku.

140. narodeniny poľovníckeho funkcionára, prozaika a učiteľa Vidora JURÁŇA
(*30. 12. 1879 Hniezdne, okr. Stará Ľubovňa – †5. 7. 1963 Hniezdne)
Otec František Juráň bol učiteľom, matka Leopoldína, rod. Košíkova. Mal 13 súrodencov.
Ukončil učiteľský ústav a stal sa učiteľom v Šahách, v Krompachoch a nakoniec bol správcom ľudovej školy v Spišskej Belej. Bol dokonalým znalcom tatranskej prírody a propagátorom jej ochrany. Stal sa spoluzakladateľom prvej poľovníckej organizácie na Slovensku po 1. svetovej vojne a úzko spolupracoval s jej prvým predsedom – MUDr. J. Červíčkom. Významnou mierou sa zaslúžil o to, že v roku 1932 vydal Krajinský úrad na Slovensku celoročný zákaz odstrelu medveďov, čím sa zabránilo ich vyhubeniu. V rokoch 1923 – 1927 bol redaktorom maďarskej časti poľovníckeho časopisu Nimród a v rokoch 1927 – 1945 bol redaktorom Vadászlapu, maďarskej mutácie časopisu Lovec.
Z poverenia Loveckého ochranného spolku (LOS) zorganizoval v Poprade prvú celoslovenskú poľovnícku výstavu, ktorá sa konala v dňoch 3. - 31. júla 1926 v budove Karpatského múzea. Bola to významná udalosť v histórii múzea, nakoľko vďaka návrhu na usporiadanie výstavy sa budova múzea rozšírila o novú prístavbu. Na výstave bolo reprezentovaných 1112 rôznych exponátov (podľa katalógu z výstavy) a exponáty boli vystavené v 5 miestnostiach múzea. Vďaka organizátorskému talentu Juráňa sa výstava nielen uskutočnila, ale Karpatské múzeum získalo vďaka nej aj hodnotné nové exponáty, pretože veľa vystavených preparátov, trofejí, zbraní a pod. skončila v múzeu. Vďaka tejto udalosti vznikla neskôr samostatná poľovnícka expozícia, s ktorou sa múzeum zúčastnilo na výstave v Pardubiciach v roku 1931, kde bola ocenená zlatou medailou. V roku 1937 s pracovníkmi Československej mysliveckej jednoty organizoval aj účasť skupiny poľovníkov na svetovej výstave Berlíne, kde bol aj jej účastníkom. Svoje poznatky o poľovnej zveri uverejnil v publikácii Naše poľovníctvo v roku 1935. Bola to jediná odborná publikácia s touto tematikou na Slovensku v medzivojnovom období. Po roku 1945 prispieval do časopisu Poľovnícky obzor. Ku koncu života uverejňoval svoje odborné aj beletristické články v denníku A Hét a Szabad földműves.

150. narodeniny kňaza Alexandra BOHARČÍKA
(*21. 12. 1869 Gánovce – †26. 10. 1952 Veľká)
Ordinovaný bol 29. júna 1892. Pôsobil v Hornej Zubrici, v Kežmarku, v Levoči (1895), v Ľubici (1901), ako rímskokatolícky farár vo Vikartovciach (1902) a od roku 1911 až do svojej smrti vo Veľkej. V roku 1919 sa stal aj dekanom a školským inšpektorom vo Veľkej. Často aj žiakov vyučoval. V roku 1923 kandidoval v obecných voľbách za Slovenskú ľudovú stranu. Počas jeho pôsobenia opäť zosilnel dlhotrvajúci spor o zvony s evanjelickou cirkvou, ktorý bol vyriešený až v 50. rokoch. Bol dlhoročným členom obecného zastupiteľstva.

200. výročie narodenia stolára Karola Viliama WALLACHYHO
(*20. 12. 1819 Spišská Sobota - †5. 4. 1885 Spišská Sobota).
Ako stolár v Spišskej Sobote s Bedrichom Grünom vyrobili a postavili v Evanjelickom a. v. kostole v Spišskej Sobote drevený oltár. V roku 1862 bola na podnet farára Jána Szopku založená nadácia na postavenie nového oltára so stĺpovou architektúrou. Projekt vypracoval zadarmo župný inžinier Fabriczy.

Zuzana Kollárová